sydneyrx2014.com Online ED Drugstore is an 1st. pharmacy providing a personal service to the society in Australia. Over 50,000 extremely satisfied buyers! We're your prescription drug store levitra australia and have provided trusted service to families in Australia for over 15 years.

Kurier 1/00-int

Hľadajme
OM) NEPOZNÁME
O ICH (CELK
Aké pocity má psychiater v slovenskom parlamente, ale tieÏ: ako diagnostikuje a lieãi svojich pacientov poslanec Národnej rady SR? O Ïivotnej dráhe, o procese sebapoznania i spoznávania deviácií v psychike ná‰ho súãasníka v ‰ir‰om spoloãenskom kontexte sa s doc. MUDr. Alojzom RAKÚSOM, poslancom Národnej rady SR za SDK (KDH), vedúcim Katedry psychiatrie Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny v Bratislave, prednostom Psychiatrickej kliniky bratislavskej Nemocnice s poliklinikou v RuÏinove, predsedom Psychiatrickej spoloãnosti Slovenskej lekárskej spoloãnosti a ãlenom Newyorskej akadémie vied zhováral redaktor ªubomír Me‰Èánek. Rozhovor upravil do ‰tylizovanej formy, zauÏívanej v tejto rubrike. Pôvodne nie ja, ale môj o sedem rokov star‰í brat chcel ‰tu- dovaÈ medicínu. Bez protekcie alebo politického zázemia sa v‰akv tom ãase dostaÈ na medicínu dosÈ dobre nedalo, neprijali ho.
MÀa lákala skôr matematika a fyzika, ale dokázaÈ, ão sa nepo-darilo bratovi, ako aj ‰pecifická atmosféra v na‰ej rodine, mamotivovali usilovaÈ sa o ‰túdium na medicíne. Tak sa stalo, Ïemôj brat sa stal spisovateºom a literárnym vedcom, ja lekárom.
Genéza lekára – psychiatra
Pre moje povolanie bol rozhodujúci tretí roãník ‰túdia me- dicíny, keì som v rámci predmetu marxistická filozofia dostal OM) NEPOZNÁME
za úlohu vypracovaÈ seminárnu prácu na tému Psychoanal˘zaS. Freuda. Psychoanal˘za ma vtedy zaujala natoºko, Ïe som sarozhodol venovaÈ po skonãení ‰túdia psychiatrii. Je paradox-né, Ïe v súãasnosti mám voãi psychoanal˘ze dosÈ kritick˘ po-stoj a takmer sa stotoÏÀujem s názorom P. Johnsona, ktor˘ vosvojich Dejinách 20. storoãia uvádza, Ïe je to metóda vhodná November 1989, post ministra zdravotníctva
skôr na ute‰ovanie ne‰Èastn˘ch ako na lieãbu chor˘ch.
Spomínan˘ systém som dorábal a písal o Àom dizertáciu prá- Mimochodom, pre súãasn˘ch ‰tudentov na‰ich lekárskych fa- ve na jeseÀ 1989. PohrúÏen˘ do práce som sa o udalostiach, kto- kúlt je veºk˘m handicapom, Ïe po zru‰ení vyuãovania marxis- ré sa odohrávali na novembrov˘ch námestiach a uliciach, do- O ICH (CELK
tickej filozofie sa na nich nepredná‰a nijaká filozofia. Nedáv- zvedel aÏ od svojich detí. No hneì som si uvedomil, Ïe sa tu no som skú‰al na atestáciách a jeden z kandidátov – inak veº- deje ãosi mimoriadne, Ïe sa tu koná iná, historicky oveºa dôleÏi- mi dobre pripraven˘ – nevedel niã o Descartovi; preto azda ne- tej‰ia dizertácia. OdloÏil som písanie a vrhol sa do víru vte- dokázal pochopiÈ, ão mám na mysli, keì som na adresu roz‰í- daj‰ieho politického diania. To napokon spôsobilo, Ïe som sa renia prípravku Viagra zaÏartoval, Ïe jeho pouÏívanie môÏe spô- po prv˘ch slobodn˘ch parlamentn˘ch voºbách v roku 1990 stal sobiÈ hodnotov˘ posun od descartovského „Cogito, ergo sum“ku „Coito, ergo sum“.
Psychiatria, biochémia, kybernetika
Po skonãení medicíny v roku 1971 som nastúpil pracovaÈ na Katedru psychiatrie Lekárskej fakultyUK v Bratislave, potom na Katedru psy- Nevedel niã o Descartovi
chiatrie In‰titútu pre ìal‰ie vzdelávanie a preto azda nedokázal
lekárov a farmaceutov (dne‰ná Sloven-ská postgraduálna akadémia medicíny, pochopiÈ, ão mám
na mysli, keì som
in‰titúciach predpokladá venovaÈ sa nie- na adresu roz‰írenia
len pedagogickej, ale rovnako klinickeja vedecko-v˘skumnej ãinnosti. Hoci ma prípravku Viagra
ku psychiatrii „doviedla“ psychoanal˘- zaÏartoval, Ïe jeho
za, e‰te poãas ‰túdia, no najmä po skon- pouÏívanie môÏe spôsobiÈ
ãení ‰koly som sa venoval najmä v˘-skumu v oblasti biochémie: i‰lo hlavne hodnotov˘ posun
od descartovského
„Cogito, ergo sum“
psychofarmák. Mojím koníãkom bolapritom fyzika, matematika a kyberneti- ku „Coito, ergo sum“.
ka. Ako vysoko‰koláci sme si zaloÏilimultidisciplinárny „kybernetick˘ krú- Ïok“, neskôr som postgraduálne vy‰tudoval a popri psychiat- ministrom zdravotníctva SR. Boli to dva veºmi nároãné roky, rii ako ìal‰iu ‰pecializáciu získal aj biomedicínsku kyberneti- veì poãas nich sa pripravila a v nezanedbateºnej miere aj usku- toãnila podstatná ãasÈ doteraj‰ej transformácie zdravotníctva.
Te‰í ma, Ïe s odstupom ãasu sa na toto obdobie fungovania zdra- Expert Mr. Psycho
votníctva nehºadí s de‰pektom. Bola to pre mÀa zaujímavá a V 80-tych rokoch som sa zvlá‰È venoval otázkam aplikácie pouãná skúsenosÈ, no dnes by som si ju uÏ asi neÏelal zopako- poãítaãov v medicíne, priãom ma zaujala najmä problematika vaÈ. Pol roka som bol e‰te poslancom Federálneho zhromaÏ- umelej – poãítaãovej – inteligencie, konkrétne tzv. expertné sys- denia a potom uÏ nasledoval návrat späÈ do psychiatrie.
témy. So spolupracovníkmi sme vytvorili bázu poznatkov preexpertn˘ systém v oblasti psychiatrického diagnostikovania, kto- Biologická psychiatria
So spolupracovníkmi
rú sme nazvali PSYCHO – trocha z recesie a trocha ako upo- sme vytvorili bázu
mienku na rovnomenn˘ Hitchcockov filmov˘ horor, no hlav- poznatkov pre expertn˘
ne preto, lebo systém umoÏÀoval vyuÏívaÈ poãítaã ako exper- ta na konzultácie pri diagnostikovaní PSYCHick˘ch Ochore- handicapuje – ºudia ma prijímali viac systém v oblasti
ní. Tvorba bázy poznatkov takéhoto expertného systému bola ako politika a trvalo mi takmer rok, k˘m psychiatrického
pre mÀa neobyãajne cenná: vyÏadovala si dôkladné pochope- diagnostikovania,
nie nielen formálnych aspektov diagnostického procesu, ale aj opäÈ „doma“ – bol som v roku 1994 na spôsobu uvaÏovania klinika – experta – v procese narábania s ktorú sme nazvali
jestvujúcimi poznatkami o psychickej patológii. Neskôr som PSYCHO – trocha
sa pokúsil o vytvorenie dokonalej‰ieho systému, ktor˘ by do- z recesie a trocha
kázal pracovaÈ aj s tzv. rozmazan˘mi mnoÏinami – napríklad mnoÏina v‰etk˘ch agresívnych ºudí – a na nich zaloÏenou lo- predov‰etk˘m na problematiku tzv. bio- ako upomienku na
gikou, kde na rozdiel od „klasick˘ch“ mnoÏín neexistujú ostré logickej psychiatrie, v jej rámci sa za- rovnomenn˘ Hitchcockov
hranice medzi objektmi, ktoré do danej mnoÏiny patria, a t˘- filmov˘ horor.
úroveÀ – ktoré stoja za psychick˘m dianím, jeho poruchami aich lieãbou. Túto problematiku v súãasnosti syntetizujem doväã‰ieho diela s predbeÏn˘m názvom Neurobiologické zákla-dy psychiatrie a podtitulom Interakcia biologick˘ch a psycho-sociálnych faktorov v etiopatogenéze du‰evn˘ch porúch, kto-rého rukopis sa pripravuje do tlaãe. Podtitul naznaãuje, Ïe príãi-ny a vplyvy, ktoré sa zúãastÀujú na vzniku väã‰iny du‰evn˘chporúch, nemoÏno chápaÈ ako r˘dzo biologicky – napríklad ge-neticky - determinované. Pre lieãbu z toho vypl˘va, Ïe jej ne-zanedbateºnou súãasÈou je aj psychoterapia, preto by ju mal ve-dieÈ vykonávaÈ kaÏd˘ psychiater (v roku 1999 mi Európska psy-choterapeutická asociácia udelila certifikát o „najvy‰‰ej úrov- OM) NEPOZNÁME
ni psychoterapeutickej kvalifikácie“, platn˘ v celej Európe).
Zdroj Ïivobytia, poslanie ãi vá‰eÀ?
Z profesionálneho hºadiska je pre mÀa psychiatria naj- príÈaÏlivej‰ie povolanie, svojím spôsobom je pre mÀa aÏ vá‰Àou.
Javí sa mi nielen ako najkraj‰ia disciplína medicíny, ale i akojedna z najzaujímavej‰ích vedeck˘ch disciplín vôbec. Ak by somsa mal v Ïivote rozhodovaÈ e‰te raz, rozhodol by som sa opäÈpre psychiatriu. A to napriek tomu, Ïe psychiatri podobne ako O ICH (CELK
ostatní lekári sú u nás e‰te stále proletarizovaní.
âlovek v evolúcii
V spojitosti s rozvojom ºudskej civilizácie sa zaznamenáva zv˘‰enie v˘skytu du‰evn˘ch porúch. Net˘ka sa to v‰ak v‰et- k˘ch porúch. Napríklad schizofrénia, ktorá je kºúãovou kapi- tolou psychiatrie, frekvenciu v˘skytu podºa v‰etkého v priebe- hu dejín príli‰ nezmenila, a to nielen z hºadiska ºudstva ako cel- ku, ale aj z hºadiska jednotliv˘ch kultúr, území a podobne. Ato je veºmi zaujímavé, lebo to pravdepodobne vypovedá o tom, âas je dobrodinec. âas je tyran. Ïe sa objavila e‰te v dobe pred diaspórou ãloveka, teda pred- âas je miera zásluh. âas je odmena a trest. t˘m, neÏ sa na‰i ºudskí predkovia rozp⁄chli – z Afriky? – do âas sú vrásky. âas sú dejiny. ostatného sveta. V tejto dobe sa asi „zabudovala“ do ºudského âas je vzdialenosÈ od bodu A po bod X. genómu a stala sa zloÏkou t˘ch genetick˘ch zmien, ktoré kó- dujú ‰pecifickú podobu i funkcie ºudského mozgu a ktoré fy- zicky zabezpeãili rozhodujúci evoluãn˘ skok na ceste k homo sapiens. A keìÏe tento skok bol spät˘ so vznikom reãi, dá sa predpokladaÈ, Ïe schizofrénia je akousi daÀou za dar jazyka a Jestvujú v‰ak poruchy, ako napríklad depresie a rôzne neu- rózy, ktoré sa evidentne vyskytujú s ãoraz vy‰‰ou frekvenciou.
Pri objasÀovaní príãin treba maÈ na zreteli, Ïe ãlovek sa za ostat- né tisíce rokov biologicky takmer nezmenil a má e‰te stále bio- logické danosti, ktoré mu boli uÏitoãné v dobách, keì sa Ïivil lovom a zberom. Súãasná civilizácia na neho kladie nároky, na ktoré nie je dosÈ dobre biologicky vybaven˘ a preto dochádza k rôznym disproporciám, ktoré sa prejavujú aj spomínan˘mi po- A pritom zub ãasu v‰etko hlodá. ruchami. Z rôznych v˘skumov a ‰túdií je napríklad známe, Ïevo vyspel˘ch, tzv. postindustriálnych spoloãnostiach sa za de- saÈ rokov frekvencia v˘skytu depresií zdvojnásobila. Iné poru- chy ãi choroby sa ale vyskytujú ãastej‰ie aj preto, Ïe ºudia sa A hoci veºmi múdry je nበsvet doÏívajú vy‰‰ieho veku. Existujú genetické programy, z kto- r˘ch vypl˘va, Ïe isté poruchy sa môÏu objaviÈ aÏ vo vy‰‰om veku. Dnes sa napríklad oãakáva, Ïe ak sa nepríde na spôsob úãinnej lieãby, jedn˘m z najväã‰ích problémov 21. storoãia bu-de Alzheimerova choroba, ãiÏe „senilná demencia“, ktorej frek- vencia v˘skytu sa u ºudí nad 65 rokov s pribúdajúcim vekom kaÏd˘ch päÈ aÏ desaÈ rokov zdvojnásobuje.
âas je nበÏivot.
âas je Veºká cena.
Preventívny medikament?
Zdá sa to paradoxné, ale zistilo sa, Ïe urãitou „prevenciou“ UrobiÈ ãas plodn˘m, úrodn˘m a pln˘m. pred Alzheimerovou chorobou môÏe byÈ fajãenie. Ide o zloÏi- In tempore brevi explere tempora multa. té procesy, ale v struãnosti poviem aspoÀ to, Ïe toto ochorenie V krátkom ãase vyplniÈ mnohé ãasy. je okrem iného späté s nedostatkom ace- A potom ãas bude na‰a veãnosÈ. tylcholínu v mozgu, teda jedného z che- Ak by som sa mal
mick˘ch prená‰aãov signálov medzi ner-vov˘mi bunkami, ãiÏe neurónmi. A v is- v Ïivote rozhodovaÈ e‰te
Ako kaÏd˘ „pokroãil˘ adolescent“, i ja som preÏíval obdo- tej kºúãovej oblasti mozgu existujú na raz, rozhodol by som sa
bie, v ktorom sa pí‰u básne. âas bol jednou z tém, ktorá ma vÏ- opäÈ pre psychiatriu.
dy fascinovala, av‰ak nie iba preto som vyznával ono latinské ktoré fajãiar nikotínom stimuluje a ná- A to napriek tomu, Ïe
In tempore brevi explere tempora multa. – V krátkom ãase vy- sledne tak aktivuje príslu‰né neuróny, plniÈ mnohé ãasy. KeìÏe v‰ak ãas je moÏno iba nበspôsob na- ktoré zasa aktivujú ìal‰ie neuróny atì.
psychiatri podobne ako
zerania na svet, vyznávam e‰te aj Credo in unum Deum. Pri nedostatoãnej aktivácii spomenut˘ch ostatní lekári sú u nás
„sietí“ neurónov – k ãomu pri Alzhei-merovej chorobe dochádza práve v dô- e‰te stále proletarizovaní.
sledku nedostatku acetylcholínu v mozgu – sa zvy‰uje riziko, Ako kaÏd˘ „pokroãil˘
Ïe tieto neuróny ºah‰ie odumierajú v procese nazvanom prog- ramovaná smrÈ bunky. To potom napomáha uplatneniu sa ìa- nájsÈ v˘chodisko z na‰ej neºahkej situá- adolescent“, i ja som
l‰ích chorobn˘ch dejov, ktoré sú vlastnou (‰pecifickou) príãi- cie, nebude na to staãiÈ ani samotná dob- preÏíval obdobie,
nou Alzheimerovej choroby. Preto jedn˘m z „hitov“ farmace- rá a demokratická vláda, ani dobré eko- v ktorom sa pí‰u básne.
utického priemyslu je v súãasnosti naviazanie nikotínu na ta- k˘ nosiã, aby sa nikotín dostal iba do mozgu a nie aj do ostat- dobr˘ morálno-kultúrny systém spoloã- âas bol jednou z tém,
n˘ch ãastí tela, kde zaÈaÏuje napr. srdcovocievny systém. Keì nosti, v ktorej Ïijeme. V Àom by sme ma- ktorá ma vÏdy
ako fajãiar o t˘chto veciach rozprávam, niektorí to povaÏujú za li hºadaÈ aj asketick˘ ideál, v mene kto- fascinovala.
„racionalizáciu“ môjho vlastného fajãenia. Asi tak, ako keì zo Ïartu hovorím, Ïe fajãím z morálnych dôvodov, lebo – súc si tovaÈ. To v‰ak nie je úloha iba – a ani naj- vedom˘ zdravotného rizika vypl˘vajúceho z fajãenia – musím OM) NEPOZNÁME
ãastej‰ie myslieÈ na smrÈ. A, ako je známe, my‰lienka na smrÈrobí ãloveka lep‰ím.
Profesia a politika
Myslím, Ïe politika v istom zmysle ãloveka ohlupuje. To je Civilizaãné du‰evné poruchy
jeden z dôvodov, preão som sa v politike neprofesionalizoval O niektor˘ch (neurózy, depresie) som sa uÏ zmienil, ale rád a nechcem profesionalizovaÈ. Jednoducho, ako ãloveka by ma by upozornil na jednu veºmi závaÏnú oblasÈ porúch, a to sú zá- to ochudobÀovalo. SedieÈ na schôdzach, zvlá‰È keì sa dlho dis- vislosti od drog. Popri chronicky známom a stále aktuálnom al- kutuje „o niãom“, je ubíjajúce a nemôÏe ãloveka neotupovaÈ.
koholizme mám na mysli explóziu v˘skytu závislosti najmä odtzv. tvrd˘ch drog, ako sú heroín, kokaín a niektoré ìal‰ie. Ten- In‰pirácia politikou v psychiatrii a naopak
O ICH (CELK
to fenomén je o to v˘znamnej‰í, Ïe postihuje predov‰etk˘m mla- Ako lekárovi mi politika aÏ tak veºmi nedala, ale ako psy- dú generáciu. Roz‰iruje sa i osobitn˘ druh závislosti, tzv. pa- chiatrovi mi dala dosÈ. UmoÏnila mi preniknúÈ do istej oblasti tologické hráãstvo, ktoré nezriedka zaãína len ako nenápadné, individuálnej a sociálnej patológie, ktorá sa vyskytuje len v po- situaãné podºahnutie a dokonca sem v istom zmysle patrí aj zá- litike. Zrejme je to profesionálna deformácia, ale keì poãúvam vislosÈ od rôznych siekt. Treba vedieÈ, Ïe závislosti sú síce svojich kolegov v parlamente mám neodolateºnú potrebu diag- lieãiteºné, av‰ak ide vÏdy o nároãnú, nákladnú a nie vÏdy ús- nosticky ich kategorizovaÈ. Je to veºmi nepríjemné, keìÏe zá- pe‰nú terapiu. Ak sa aj podarí, predpokladá do budúcnosti úpl- very si musím z etick˘ch dôvodov nechávaÈ pre seba.
nú abstinenciu. Nie je teda moÏné obãas Medicína, presnej‰ie psychiatria, mi ako politikovi dala urãi- si daÈ dávku drogy, sem-tam si daÈ za po- t˘ nadhºad nad vecou. Apo‰tol Pavol napísal, Ïe kresÈan síce Dá sa predpokladaÈ,
hárik, obãas si zahraÈ. B˘val˘ alkoho- nenávidí hriech, ale zároveÀ miluje hrie‰nika. Tento postoj má Ïe schizofrénia je
lik bude buì abstinentom, alebo sa opäÈ svoju hlbokú analógiu v medicíne, ale aj v politike. Aj keì ma akousi daÀou za dar
kolegovia v parlamente svojimi reãami niekedy priamo pobu- ku stoja aj niektoré takpovediac „mód- rujú, beriem to s nadhºadom uvedeného postoja. Preto sa v par- jazyka a reãi.
lamente usilujem vystupovaÈ tak, aby som neprovokoval, ne- zosmie‰Àoval, hoci by to bolo pre mÀa ako psychiatra moÏno ãiÏe odmietanie stravy spojené s extrémnym vychudnutím. Vy- skytuje sa predov‰etk˘m u mlad˘ch dievãat v pubertálnom apostpubertálnom období a môÏe maÈ aÏ smrteºné zakonãenie.
Konzumná spoloãnosÈ
Viaceré poruchy, najmä závislosti, nepochybne súvisia s urãi- t˘m duchovn˘m vákuom, ktoré sa rozmáha hlavne vo vyspe-l˘ch západn˘ch krajinách. „Viera v pokrok“, toto náboÏenstvomodernej doby, nedokáÏe ãloveka uspokojiÈ, ak je konfronto-van˘ s neoãakávan˘mi, no ãoraz zreteºnej‰ími vedºaj‰ími úãin-kami tohto pokroku – devastáciou Ïivotného prostredia, zbe-daãovaním cel˘ch svetadielov, stratou individuálneho zmysluÏivota, odcudzením. Îivotn˘ ‰t˘l ponúkan˘ konzumnou spo-loãnosÈou postráda hodnoty, o ktoré by sa mohol v krízov˘chsituáciách naozaj oprieÈ. Prahne po kvalite Ïivota, ale nevie siváÏiÈ samotn˘ Ïivot, túÏi po slasti, ale nechápe zmysel odrie-kania a utrpenia, chce maximálnu slobodu, ale zabúda na zod-povednosÈ. âlovek tak stráca orientáciu, bez ktorej v‰ak ÈaÏkomôÏe byÈ spokojn˘. A keì v takejto vnútornej nespokojnostinarazí na ãosi, ão mu sºubuje jednoduché alebo príjemné rie‰e-nie, je vo veºkom poku‰ení podºahnúÈ.
Diagnóza spoloãnosti
Na‰a spoloãnosÈ je e‰te nezrelá. Nemá svoju jasnú hodnoto- vú orientáciu a ani diferencovanú motivaãnú schému. Je roz-kolísaná, dá sa strhnúÈ chvíºu sem, chvíºu tam, kláti sa ako trs- Keby som bol ministrom zdravotníctva.
tina vo vetre. Navy‰e je tu aj bieda. Je to nepochybne ÈaÏká si- Ak by som bol dnes na skutoãne nezávideniahodnom mies- tuácia a keì sa z nej chceme dostaÈ, musíme byÈ schopní veºa te kolegu T. ·agáta, asi by som sa po dôkladnom zmapovaní obetovaÈ. Av‰ak v mene ãoho? Máme dajak˘ asketick˘ ideál, súãasnej situácie nejak˘m spôsobom predsa len pokúsil vrátiÈ k tomu, ão bolo zmyslom koncepcie reformy zdravotníctva, keìsom bol po novembrovej revolúcii v tejto funkcii ja. Asi by som nebol vyhlásil krízov˘ reÏim, pretoÏe nie som si ist˘, v akej mie- Aristoteles hovoril o troch dobr˘ch formách vlády – monar- re toto vyhlásenie krízu samo „spustilo“. Rozpoãet pre zdra- chia, aristokracia a politeia (demokracia). Hoci kaÏdá z nich je votníctvo povaÏujem za natoºko neúnosn˘, Ïe by ma – nazdá- potenciálne dobrá, môÏe sa zvrhnúÈ na zlú vládu. Monarchia vam sa – viedol k podaniu demisie. MoÏno by sa to povaÏova- na tyraniu, aristokracia na vládu niekoºk˘ch vyvolen˘ch – dnes lo za „hodenie flinty do Ïita“, ale azda by som t˘m uºahãil ces- by sme hovorili o vláde junty – a demokracia na vládu spodi- tu tomu, kto by pri‰iel po mne. Myslím si totiÏ, Ïe pokiaº ide o ny. âo v‰ak rozhoduje o tom, ãi sa vláda zvrhne, alebo zosta- financovanie zdravotníctva patríme medzi ‰táty, ktoré sú na tom ne dobrou? Nie je to ani tak forma vlády, ako morálno-kultúr-

Source: http://www.parlamentnykurier.sk/kur00-01/10.pdf

(75_senyapili)

The Visual Matrix: The case of Mimar Sinan Project Site Bilkent University, Turkeyhttp://www.art.bilkent.edu.tr/iaed Abstract. This paper introduces a web-based ‘visual reference system’ model for archi-tectural education and research. The system utilizes visualization to aid in spatial com-prehension and comparative analysis of abstract architectural concepts. The systemestablishes a

Http://newoldage.blogs.nytimes.com/2011/02/15/clearing-the-fog-

Clearing the Fog in Nursing Homes - NYTimes.com FEBRUARY 15, 2011, 11:10 AM Clearing the Fog in Nursing Homes By PAULA SPAN The woman, who was in her 90s, had lived for several years at the Ecumen Sunrise nursing home in Two Harbors, Minn., where the staff had grown accustomed to her grimaces and wordless cries. She took a potent cocktail of three psychotropic drugs: Ativan for anxiet

Copyright © 2010-2014 Pdf Medical Search