Kurier 1/00-int

Hľadajme
OM) NEPOZNÁME
O ICH (CELK
Aké pocity má psychiater v slovenskom parlamente, ale tieÏ: ako diagnostikuje a lieãi svojich pacientov poslanec Národnej rady SR? O Ïivotnej dráhe, o procese sebapoznania i spoznávania deviácií v psychike ná‰ho súãasníka v ‰ir‰om spoloãenskom kontexte sa s doc. MUDr. Alojzom RAKÚSOM, poslancom Národnej rady SR za SDK (KDH), vedúcim Katedry psychiatrie Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny v Bratislave, prednostom Psychiatrickej kliniky bratislavskej Nemocnice s poliklinikou v RuÏinove, predsedom Psychiatrickej spoloãnosti Slovenskej lekárskej spoloãnosti a ãlenom Newyorskej akadémie vied zhováral redaktor ªubomír Me‰Èánek. Rozhovor upravil do ‰tylizovanej formy, zauÏívanej v tejto rubrike. Pôvodne nie ja, ale môj o sedem rokov star‰í brat chcel ‰tu- dovaÈ medicínu. Bez protekcie alebo politického zázemia sa v‰akv tom ãase dostaÈ na medicínu dosÈ dobre nedalo, neprijali ho.
MÀa lákala skôr matematika a fyzika, ale dokázaÈ, ão sa nepo-darilo bratovi, ako aj ‰pecifická atmosféra v na‰ej rodine, mamotivovali usilovaÈ sa o ‰túdium na medicíne. Tak sa stalo, Ïemôj brat sa stal spisovateºom a literárnym vedcom, ja lekárom.
Genéza lekára – psychiatra
Pre moje povolanie bol rozhodujúci tretí roãník ‰túdia me- dicíny, keì som v rámci predmetu marxistická filozofia dostal OM) NEPOZNÁME
za úlohu vypracovaÈ seminárnu prácu na tému Psychoanal˘zaS. Freuda. Psychoanal˘za ma vtedy zaujala natoºko, Ïe som sarozhodol venovaÈ po skonãení ‰túdia psychiatrii. Je paradox-né, Ïe v súãasnosti mám voãi psychoanal˘ze dosÈ kritick˘ po-stoj a takmer sa stotoÏÀujem s názorom P. Johnsona, ktor˘ vosvojich Dejinách 20. storoãia uvádza, Ïe je to metóda vhodná November 1989, post ministra zdravotníctva
skôr na ute‰ovanie ne‰Èastn˘ch ako na lieãbu chor˘ch.
Spomínan˘ systém som dorábal a písal o Àom dizertáciu prá- Mimochodom, pre súãasn˘ch ‰tudentov na‰ich lekárskych fa- ve na jeseÀ 1989. PohrúÏen˘ do práce som sa o udalostiach, kto- kúlt je veºk˘m handicapom, Ïe po zru‰ení vyuãovania marxis- ré sa odohrávali na novembrov˘ch námestiach a uliciach, do- O ICH (CELK
tickej filozofie sa na nich nepredná‰a nijaká filozofia. Nedáv- zvedel aÏ od svojich detí. No hneì som si uvedomil, Ïe sa tu no som skú‰al na atestáciách a jeden z kandidátov – inak veº- deje ãosi mimoriadne, Ïe sa tu koná iná, historicky oveºa dôleÏi- mi dobre pripraven˘ – nevedel niã o Descartovi; preto azda ne- tej‰ia dizertácia. OdloÏil som písanie a vrhol sa do víru vte- dokázal pochopiÈ, ão mám na mysli, keì som na adresu roz‰í- daj‰ieho politického diania. To napokon spôsobilo, Ïe som sa renia prípravku Viagra zaÏartoval, Ïe jeho pouÏívanie môÏe spô- po prv˘ch slobodn˘ch parlamentn˘ch voºbách v roku 1990 stal sobiÈ hodnotov˘ posun od descartovského „Cogito, ergo sum“ku „Coito, ergo sum“.
Psychiatria, biochémia, kybernetika
Po skonãení medicíny v roku 1971 som nastúpil pracovaÈ na Katedru psychiatrie Lekárskej fakultyUK v Bratislave, potom na Katedru psy- Nevedel niã o Descartovi
chiatrie In‰titútu pre ìal‰ie vzdelávanie a preto azda nedokázal
lekárov a farmaceutov (dne‰ná Sloven-ská postgraduálna akadémia medicíny, pochopiÈ, ão mám
na mysli, keì som
in‰titúciach predpokladá venovaÈ sa nie- na adresu roz‰írenia
len pedagogickej, ale rovnako klinickeja vedecko-v˘skumnej ãinnosti. Hoci ma prípravku Viagra
ku psychiatrii „doviedla“ psychoanal˘- zaÏartoval, Ïe jeho
za, e‰te poãas ‰túdia, no najmä po skon- pouÏívanie môÏe spôsobiÈ
ãení ‰koly som sa venoval najmä v˘-skumu v oblasti biochémie: i‰lo hlavne hodnotov˘ posun
od descartovského
„Cogito, ergo sum“
psychofarmák. Mojím koníãkom bolapritom fyzika, matematika a kyberneti- ku „Coito, ergo sum“.
ka. Ako vysoko‰koláci sme si zaloÏilimultidisciplinárny „kybernetick˘ krú- Ïok“, neskôr som postgraduálne vy‰tudoval a popri psychiat- ministrom zdravotníctva SR. Boli to dva veºmi nároãné roky, rii ako ìal‰iu ‰pecializáciu získal aj biomedicínsku kyberneti- veì poãas nich sa pripravila a v nezanedbateºnej miere aj usku- toãnila podstatná ãasÈ doteraj‰ej transformácie zdravotníctva.
Te‰í ma, Ïe s odstupom ãasu sa na toto obdobie fungovania zdra- Expert Mr. Psycho
votníctva nehºadí s de‰pektom. Bola to pre mÀa zaujímavá a V 80-tych rokoch som sa zvlá‰È venoval otázkam aplikácie pouãná skúsenosÈ, no dnes by som si ju uÏ asi neÏelal zopako- poãítaãov v medicíne, priãom ma zaujala najmä problematika vaÈ. Pol roka som bol e‰te poslancom Federálneho zhromaÏ- umelej – poãítaãovej – inteligencie, konkrétne tzv. expertné sys- denia a potom uÏ nasledoval návrat späÈ do psychiatrie.
témy. So spolupracovníkmi sme vytvorili bázu poznatkov preexpertn˘ systém v oblasti psychiatrického diagnostikovania, kto- Biologická psychiatria
So spolupracovníkmi
rú sme nazvali PSYCHO – trocha z recesie a trocha ako upo- sme vytvorili bázu
mienku na rovnomenn˘ Hitchcockov filmov˘ horor, no hlav- poznatkov pre expertn˘
ne preto, lebo systém umoÏÀoval vyuÏívaÈ poãítaã ako exper- ta na konzultácie pri diagnostikovaní PSYCHick˘ch Ochore- handicapuje – ºudia ma prijímali viac systém v oblasti
ní. Tvorba bázy poznatkov takéhoto expertného systému bola ako politika a trvalo mi takmer rok, k˘m psychiatrického
pre mÀa neobyãajne cenná: vyÏadovala si dôkladné pochope- diagnostikovania,
nie nielen formálnych aspektov diagnostického procesu, ale aj opäÈ „doma“ – bol som v roku 1994 na spôsobu uvaÏovania klinika – experta – v procese narábania s ktorú sme nazvali
jestvujúcimi poznatkami o psychickej patológii. Neskôr som PSYCHO – trocha
sa pokúsil o vytvorenie dokonalej‰ieho systému, ktor˘ by do- z recesie a trocha
kázal pracovaÈ aj s tzv. rozmazan˘mi mnoÏinami – napríklad mnoÏina v‰etk˘ch agresívnych ºudí – a na nich zaloÏenou lo- predov‰etk˘m na problematiku tzv. bio- ako upomienku na
gikou, kde na rozdiel od „klasick˘ch“ mnoÏín neexistujú ostré logickej psychiatrie, v jej rámci sa za- rovnomenn˘ Hitchcockov
hranice medzi objektmi, ktoré do danej mnoÏiny patria, a t˘- filmov˘ horor.
úroveÀ – ktoré stoja za psychick˘m dianím, jeho poruchami aich lieãbou. Túto problematiku v súãasnosti syntetizujem doväã‰ieho diela s predbeÏn˘m názvom Neurobiologické zákla-dy psychiatrie a podtitulom Interakcia biologick˘ch a psycho-sociálnych faktorov v etiopatogenéze du‰evn˘ch porúch, kto-rého rukopis sa pripravuje do tlaãe. Podtitul naznaãuje, Ïe príãi-ny a vplyvy, ktoré sa zúãastÀujú na vzniku väã‰iny du‰evn˘chporúch, nemoÏno chápaÈ ako r˘dzo biologicky – napríklad ge-neticky - determinované. Pre lieãbu z toho vypl˘va, Ïe jej ne-zanedbateºnou súãasÈou je aj psychoterapia, preto by ju mal ve-dieÈ vykonávaÈ kaÏd˘ psychiater (v roku 1999 mi Európska psy-choterapeutická asociácia udelila certifikát o „najvy‰‰ej úrov- OM) NEPOZNÁME
ni psychoterapeutickej kvalifikácie“, platn˘ v celej Európe).
Zdroj Ïivobytia, poslanie ãi vá‰eÀ?
Z profesionálneho hºadiska je pre mÀa psychiatria naj- príÈaÏlivej‰ie povolanie, svojím spôsobom je pre mÀa aÏ vá‰Àou.
Javí sa mi nielen ako najkraj‰ia disciplína medicíny, ale i akojedna z najzaujímavej‰ích vedeck˘ch disciplín vôbec. Ak by somsa mal v Ïivote rozhodovaÈ e‰te raz, rozhodol by som sa opäÈpre psychiatriu. A to napriek tomu, Ïe psychiatri podobne ako O ICH (CELK
ostatní lekári sú u nás e‰te stále proletarizovaní.
âlovek v evolúcii
V spojitosti s rozvojom ºudskej civilizácie sa zaznamenáva zv˘‰enie v˘skytu du‰evn˘ch porúch. Net˘ka sa to v‰ak v‰et- k˘ch porúch. Napríklad schizofrénia, ktorá je kºúãovou kapi- tolou psychiatrie, frekvenciu v˘skytu podºa v‰etkého v priebe- hu dejín príli‰ nezmenila, a to nielen z hºadiska ºudstva ako cel- ku, ale aj z hºadiska jednotliv˘ch kultúr, území a podobne. Ato je veºmi zaujímavé, lebo to pravdepodobne vypovedá o tom, âas je dobrodinec. âas je tyran. Ïe sa objavila e‰te v dobe pred diaspórou ãloveka, teda pred- âas je miera zásluh. âas je odmena a trest. t˘m, neÏ sa na‰i ºudskí predkovia rozp⁄chli – z Afriky? – do âas sú vrásky. âas sú dejiny. ostatného sveta. V tejto dobe sa asi „zabudovala“ do ºudského âas je vzdialenosÈ od bodu A po bod X. genómu a stala sa zloÏkou t˘ch genetick˘ch zmien, ktoré kó- dujú ‰pecifickú podobu i funkcie ºudského mozgu a ktoré fy- zicky zabezpeãili rozhodujúci evoluãn˘ skok na ceste k homo sapiens. A keìÏe tento skok bol spät˘ so vznikom reãi, dá sa predpokladaÈ, Ïe schizofrénia je akousi daÀou za dar jazyka a Jestvujú v‰ak poruchy, ako napríklad depresie a rôzne neu- rózy, ktoré sa evidentne vyskytujú s ãoraz vy‰‰ou frekvenciou.
Pri objasÀovaní príãin treba maÈ na zreteli, Ïe ãlovek sa za ostat- né tisíce rokov biologicky takmer nezmenil a má e‰te stále bio- logické danosti, ktoré mu boli uÏitoãné v dobách, keì sa Ïivil lovom a zberom. Súãasná civilizácia na neho kladie nároky, na ktoré nie je dosÈ dobre biologicky vybaven˘ a preto dochádza k rôznym disproporciám, ktoré sa prejavujú aj spomínan˘mi po- A pritom zub ãasu v‰etko hlodá. ruchami. Z rôznych v˘skumov a ‰túdií je napríklad známe, Ïevo vyspel˘ch, tzv. postindustriálnych spoloãnostiach sa za de- saÈ rokov frekvencia v˘skytu depresií zdvojnásobila. Iné poru- chy ãi choroby sa ale vyskytujú ãastej‰ie aj preto, Ïe ºudia sa A hoci veºmi múdry je nበsvet doÏívajú vy‰‰ieho veku. Existujú genetické programy, z kto- r˘ch vypl˘va, Ïe isté poruchy sa môÏu objaviÈ aÏ vo vy‰‰om veku. Dnes sa napríklad oãakáva, Ïe ak sa nepríde na spôsob úãinnej lieãby, jedn˘m z najväã‰ích problémov 21. storoãia bu-de Alzheimerova choroba, ãiÏe „senilná demencia“, ktorej frek- vencia v˘skytu sa u ºudí nad 65 rokov s pribúdajúcim vekom kaÏd˘ch päÈ aÏ desaÈ rokov zdvojnásobuje.
âas je nበÏivot.
âas je Veºká cena. Preventívny medikament?
Zdá sa to paradoxné, ale zistilo sa, Ïe urãitou „prevenciou“ UrobiÈ ãas plodn˘m, úrodn˘m a pln˘m. pred Alzheimerovou chorobou môÏe byÈ fajãenie. Ide o zloÏi- In tempore brevi explere tempora multa. té procesy, ale v struãnosti poviem aspoÀ to, Ïe toto ochorenie V krátkom ãase vyplniÈ mnohé ãasy. je okrem iného späté s nedostatkom ace- A potom ãas bude na‰a veãnosÈ. tylcholínu v mozgu, teda jedného z che- Ak by som sa mal
mick˘ch prená‰aãov signálov medzi ner-vov˘mi bunkami, ãiÏe neurónmi. A v is- v Ïivote rozhodovaÈ e‰te
Ako kaÏd˘ „pokroãil˘ adolescent“, i ja som preÏíval obdo- tej kºúãovej oblasti mozgu existujú na raz, rozhodol by som sa
bie, v ktorom sa pí‰u básne. âas bol jednou z tém, ktorá ma vÏ- opäÈ pre psychiatriu.
dy fascinovala, av‰ak nie iba preto som vyznával ono latinské ktoré fajãiar nikotínom stimuluje a ná- A to napriek tomu, Ïe
In tempore brevi explere tempora multa. – V krátkom ãase vy- sledne tak aktivuje príslu‰né neuróny, plniÈ mnohé ãasy. KeìÏe v‰ak ãas je moÏno iba nበspôsob na- ktoré zasa aktivujú ìal‰ie neuróny atì.
psychiatri podobne ako
zerania na svet, vyznávam e‰te aj Credo in unum Deum. Pri nedostatoãnej aktivácii spomenut˘ch ostatní lekári sú u nás
„sietí“ neurónov – k ãomu pri Alzhei-merovej chorobe dochádza práve v dô- e‰te stále proletarizovaní.
sledku nedostatku acetylcholínu v mozgu – sa zvy‰uje riziko, Ako kaÏd˘ „pokroãil˘
Ïe tieto neuróny ºah‰ie odumierajú v procese nazvanom prog- ramovaná smrÈ bunky. To potom napomáha uplatneniu sa ìa- nájsÈ v˘chodisko z na‰ej neºahkej situá- adolescent“, i ja som
l‰ích chorobn˘ch dejov, ktoré sú vlastnou (‰pecifickou) príãi- cie, nebude na to staãiÈ ani samotná dob- preÏíval obdobie,
nou Alzheimerovej choroby. Preto jedn˘m z „hitov“ farmace- rá a demokratická vláda, ani dobré eko- v ktorom sa pí‰u básne.
utického priemyslu je v súãasnosti naviazanie nikotínu na ta- k˘ nosiã, aby sa nikotín dostal iba do mozgu a nie aj do ostat- dobr˘ morálno-kultúrny systém spoloã- âas bol jednou z tém,
n˘ch ãastí tela, kde zaÈaÏuje napr. srdcovocievny systém. Keì nosti, v ktorej Ïijeme. V Àom by sme ma- ktorá ma vÏdy
ako fajãiar o t˘chto veciach rozprávam, niektorí to povaÏujú za li hºadaÈ aj asketick˘ ideál, v mene kto- fascinovala.
„racionalizáciu“ môjho vlastného fajãenia. Asi tak, ako keì zo Ïartu hovorím, Ïe fajãím z morálnych dôvodov, lebo – súc si tovaÈ. To v‰ak nie je úloha iba – a ani naj- vedom˘ zdravotného rizika vypl˘vajúceho z fajãenia – musím OM) NEPOZNÁME
ãastej‰ie myslieÈ na smrÈ. A, ako je známe, my‰lienka na smrÈrobí ãloveka lep‰ím.
Profesia a politika
Myslím, Ïe politika v istom zmysle ãloveka ohlupuje. To je Civilizaãné du‰evné poruchy
jeden z dôvodov, preão som sa v politike neprofesionalizoval O niektor˘ch (neurózy, depresie) som sa uÏ zmienil, ale rád a nechcem profesionalizovaÈ. Jednoducho, ako ãloveka by ma by upozornil na jednu veºmi závaÏnú oblasÈ porúch, a to sú zá- to ochudobÀovalo. SedieÈ na schôdzach, zvlá‰È keì sa dlho dis- vislosti od drog. Popri chronicky známom a stále aktuálnom al- kutuje „o niãom“, je ubíjajúce a nemôÏe ãloveka neotupovaÈ.
koholizme mám na mysli explóziu v˘skytu závislosti najmä odtzv. tvrd˘ch drog, ako sú heroín, kokaín a niektoré ìal‰ie. Ten- In‰pirácia politikou v psychiatrii a naopak
O ICH (CELK
to fenomén je o to v˘znamnej‰í, Ïe postihuje predov‰etk˘m mla- Ako lekárovi mi politika aÏ tak veºmi nedala, ale ako psy- dú generáciu. Roz‰iruje sa i osobitn˘ druh závislosti, tzv. pa- chiatrovi mi dala dosÈ. UmoÏnila mi preniknúÈ do istej oblasti tologické hráãstvo, ktoré nezriedka zaãína len ako nenápadné, individuálnej a sociálnej patológie, ktorá sa vyskytuje len v po- situaãné podºahnutie a dokonca sem v istom zmysle patrí aj zá- litike. Zrejme je to profesionálna deformácia, ale keì poãúvam vislosÈ od rôznych siekt. Treba vedieÈ, Ïe závislosti sú síce svojich kolegov v parlamente mám neodolateºnú potrebu diag- lieãiteºné, av‰ak ide vÏdy o nároãnú, nákladnú a nie vÏdy ús- nosticky ich kategorizovaÈ. Je to veºmi nepríjemné, keìÏe zá- pe‰nú terapiu. Ak sa aj podarí, predpokladá do budúcnosti úpl- very si musím z etick˘ch dôvodov nechávaÈ pre seba.
nú abstinenciu. Nie je teda moÏné obãas Medicína, presnej‰ie psychiatria, mi ako politikovi dala urãi- si daÈ dávku drogy, sem-tam si daÈ za po- t˘ nadhºad nad vecou. Apo‰tol Pavol napísal, Ïe kresÈan síce Dá sa predpokladaÈ,
hárik, obãas si zahraÈ. B˘val˘ alkoho- nenávidí hriech, ale zároveÀ miluje hrie‰nika. Tento postoj má Ïe schizofrénia je
lik bude buì abstinentom, alebo sa opäÈ svoju hlbokú analógiu v medicíne, ale aj v politike. Aj keì ma akousi daÀou za dar
kolegovia v parlamente svojimi reãami niekedy priamo pobu- ku stoja aj niektoré takpovediac „mód- rujú, beriem to s nadhºadom uvedeného postoja. Preto sa v par- jazyka a reãi.
lamente usilujem vystupovaÈ tak, aby som neprovokoval, ne- zosmie‰Àoval, hoci by to bolo pre mÀa ako psychiatra moÏno ãiÏe odmietanie stravy spojené s extrémnym vychudnutím. Vy- skytuje sa predov‰etk˘m u mlad˘ch dievãat v pubertálnom apostpubertálnom období a môÏe maÈ aÏ smrteºné zakonãenie.
Konzumná spoloãnosÈ
Viaceré poruchy, najmä závislosti, nepochybne súvisia s urãi- t˘m duchovn˘m vákuom, ktoré sa rozmáha hlavne vo vyspe-l˘ch západn˘ch krajinách. „Viera v pokrok“, toto náboÏenstvomodernej doby, nedokáÏe ãloveka uspokojiÈ, ak je konfronto-van˘ s neoãakávan˘mi, no ãoraz zreteºnej‰ími vedºaj‰ími úãin-kami tohto pokroku – devastáciou Ïivotného prostredia, zbe-daãovaním cel˘ch svetadielov, stratou individuálneho zmysluÏivota, odcudzením. Îivotn˘ ‰t˘l ponúkan˘ konzumnou spo-loãnosÈou postráda hodnoty, o ktoré by sa mohol v krízov˘chsituáciách naozaj oprieÈ. Prahne po kvalite Ïivota, ale nevie siváÏiÈ samotn˘ Ïivot, túÏi po slasti, ale nechápe zmysel odrie-kania a utrpenia, chce maximálnu slobodu, ale zabúda na zod-povednosÈ. âlovek tak stráca orientáciu, bez ktorej v‰ak ÈaÏkomôÏe byÈ spokojn˘. A keì v takejto vnútornej nespokojnostinarazí na ãosi, ão mu sºubuje jednoduché alebo príjemné rie‰e-nie, je vo veºkom poku‰ení podºahnúÈ.
Diagnóza spoloãnosti
Na‰a spoloãnosÈ je e‰te nezrelá. Nemá svoju jasnú hodnoto- vú orientáciu a ani diferencovanú motivaãnú schému. Je roz-kolísaná, dá sa strhnúÈ chvíºu sem, chvíºu tam, kláti sa ako trs- Keby som bol ministrom zdravotníctva.
tina vo vetre. Navy‰e je tu aj bieda. Je to nepochybne ÈaÏká si- Ak by som bol dnes na skutoãne nezávideniahodnom mies- tuácia a keì sa z nej chceme dostaÈ, musíme byÈ schopní veºa te kolegu T. ·agáta, asi by som sa po dôkladnom zmapovaní obetovaÈ. Av‰ak v mene ãoho? Máme dajak˘ asketick˘ ideál, súãasnej situácie nejak˘m spôsobom predsa len pokúsil vrátiÈ k tomu, ão bolo zmyslom koncepcie reformy zdravotníctva, keìsom bol po novembrovej revolúcii v tejto funkcii ja. Asi by som nebol vyhlásil krízov˘ reÏim, pretoÏe nie som si ist˘, v akej mie- Aristoteles hovoril o troch dobr˘ch formách vlády – monar- re toto vyhlásenie krízu samo „spustilo“. Rozpoãet pre zdra- chia, aristokracia a politeia (demokracia). Hoci kaÏdá z nich je votníctvo povaÏujem za natoºko neúnosn˘, Ïe by ma – nazdá- potenciálne dobrá, môÏe sa zvrhnúÈ na zlú vládu. Monarchia vam sa – viedol k podaniu demisie. MoÏno by sa to povaÏova- na tyraniu, aristokracia na vládu niekoºk˘ch vyvolen˘ch – dnes lo za „hodenie flinty do Ïita“, ale azda by som t˘m uºahãil ces- by sme hovorili o vláde junty – a demokracia na vládu spodi- tu tomu, kto by pri‰iel po mne. Myslím si totiÏ, Ïe pokiaº ide o ny. âo v‰ak rozhoduje o tom, ãi sa vláda zvrhne, alebo zosta- financovanie zdravotníctva patríme medzi ‰táty, ktoré sú na tom ne dobrou? Nie je to ani tak forma vlády, ako morálno-kultúr-

Source: http://www.parlamentnykurier.sk/kur00-01/10.pdf